Psychické dôsledky umelého potratu (umelého ukončenia tehotenstva)

Autorka: Prof. MUDr. Eva Grey, PhD.

O tom, že umelý potrat môže mať následky na psychiku ženy, ktorá ho podstúpila, sa dlho nevedelo. Zástancovia potratov tvrdili, že keď potrat vykoná lekár v nemocnici a na začiatku tehotenstva, žena nebude mať telesné ani psychické problémy. Tvrdili, že komplikácie prináša len nelegálny potrat, vykonávaný v špinavých podmienkach.

Nedostatok informovanosti o psychických následkoch umelého potratu.
Ešte roky po tom, ako sa v jednotlivých krajinách začali potraty vykonávať legálne vyškolenými zdravotníkmi, sa o možných popotratových problémoch nevedelo. Prečo? Príčin je niekoľko:
Prvou z nich je, že ženy po potrate trpia nie jedným, ale rôznymi psychickými problémami, ktoré sa často nedávajú do súvisu s potratovou skúsenosťou.

Druhou je fakt, že vnútorné napätie vo vnútri ženy môže byť dlho skryté a potlačené, takže sa navonok prejaví po rôzne dlhej dobe od potratu. U niektorej to môžu byť dni až týždne, u inej celé roky po zákroku. Spúšťacím mechanizmom býva často iná kríza v jej živote: rozchod s partnerom, začiatok prechodu (menopauzy), odchod posledného dieťaťa z domu (ktorý sa prirovnáva k vyprázdneniu hniezda), narodenie ďalšieho dieťaťa alebo vnúčaťa. Veľmi často sa prejavy psychickej poruchy zhoršia v dňoch výročia potratu alebo vypočítaného termínu pôrodu dieťaťa.

Ďalšou príčinou, prečo sa o psychických následkoch potratu dlho nevedelo je, že mnohé ženy o nich nechcú hovoriť alebo ak aj chcú, nemajú s kým hovoriť. Väčšina ľudí sa k tomu totiž stavia tak, že žena má, čo chcela, a potratom sa mal jej problém vyriešiť. Ženu, ktorá potratila samovoľne bez vlastného pričinenia, alebo takú, ktorej dieťa zomrelo, ľudia z jej okolia ľutujú. Chápu, že sa jej stalo čosi hrozné, a neprekvapuje ich jej smútok, nespokojnosť, náhle záchvaty plaču. Okolie s ňou súcíti a snaží sa ju povzbudiť a potešiť. Ženu, ktorá sa dobrovoľne rozhodla pre umelý potrat, takmer nikto neľutuje. Hoci často trpí podobne ako ženy, ktoré stratili dieťa proti svojej vôli. A možno ešte viac práve preto, že si uvedomuje svoj vlastný podiel zodpovednosti za túto stratu.

Každá žena je jedinečná, a každá preto prežíva tragédiu umelého potratu svojím spôsobom. Napriek tomu sa však u mnohých objavujú rovnaké problémy.

Vyprázdnenie a vytesnenie.
Prvým pocitom po zákroku často býva úľava. Žena je rada, že „to“ už má za sebou. Najmä vtedy, ak chcela, aby sa o jej tehotenstve nik nedozvedel, alebo sa bála možných komplikácií spojených s narkózou či samotným zákrokom.

Prvotnú úľavu však skoro vystrieda pocit vyprázdnenia – telesného i duševného. Vzniká akási citová otupenosť, ako by sa už takejto ženy po citovej stránke nič nedotklo. Zrazu nevie smútiť a žialiť ani v situáciách, v ktorých to v minulosti robila; ale nevie sa ani tešiť a radovať z vecí, ktoré jej v minulosti rozjasňovali všednosť dní. Stáva sa menej citlivou voči problémom iných ľudí, niekedy sa jej zdá, akoby samu seba pozorovala z určitého odstupu. Na ničom jej veľmi nezáleží.

Citové otupenie môže pretrvávať aj dlhodobo. Býva to vtedy, ak je obranným mechanizmom, ktorým sa žena chráni pred bolesťou, ktorú by jej spôsobovalo prirodzené prežívanie tragédie potratu. Snaží sa zabudnúť na to, čo sa stalo, úplne to vygumovať zo svojej pamäti. Vyhýba sa podnetom, ktoré jej skúsenosť potratu pripomínajú. Tie môžu byť u rôznych žien odlišné. Niektoré ženy sa nedokážu pozerať na bábätká, malé deti, brušká tehotných žien. Ďalším vadí zvuk odsávačky (napríklad i u zubára), negatívne vnímajú nemocničné predmety, pachy, ale i osoby, ktoré sa im spájajú s potratovou skúsenosťou. Často si ani priamo neuvedomujú, prečo im tieto veci vadia, ale aj tak sa im snažia vyhýbať. O potrate zvyčajne nerady rozprávajú, ale niektoré ho v diskusiách obhajujú práve preto, aby sa ním v myšlienkach nemuseli zaoberať. Z psychologického hľadiska je snaha brániť sa duševnej bolesti úplne prirodzená a pochopiteľná. Ak však tento stav pretrváva dlhodobo, bráni to duševnému uzdraveniu.

Podráždenie.
Jednou z reakcií na umelý potrat je i stav zvýšenej dráždivosti. Prejavuje sa vyšším podráždením v bežných životných situáciách a obrannými reakciami i na podnety, ktoré nie sú nebezpečné. V komunikácii s ľuďmi takáto osoba pôsobí nervózne, nedotklivo, hádavo. Môžu sa u nej objaviť výbuchy zlosti aj agresívne správanie. Časté sú poruchy spánku a neschopnosť sústrediť sa. Vnútorné napätie sa môže prejavovať i telesnými príznakmi: stuhnutým svalstvom, kolísaním tlaku a pulzu, pocitom stiahnutia žalúdka.
Dlhodobý stres môže podnietiť vznik tzv. psychosomatických ochorení.

Vtieravé predstavy.
Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich často nedokážu zbaviť. V týchto predstavách znova prežívajú časti potratu alebo vidia potratené dieťa, pociťujú hrôzu a beznádej. Vtieravé predstavy sa objavujú počas bdenia, ale aj v spánku, kde sa premieňajú na bizarné sny, v ktorých sa skutočné udalosti prepletajú s neskutočnými obrazmi.

Problémy v sexuálnom živote.
Viac ako tretina žien po potrate má problémy so sexom, ktoré začínajú v tesnej náväznosti na zákrok. Strácajú radosť z milovania, nedokážu si ho vychutnať, niektoré pociťujú pri ňom bolesť. Preto sa mu snažia vyhýbať. To znižuje šancu na plnohodnotný trvalý vzťah s mužom. U niektorých žien dochádza k striedaniu partnerov a promiskuite, ktorá predstavuje i formu trestania samej seba.

Sebapoškodzovanie a samovraždy.
Depresia, popotratový stres a strata sebaúcty sú pravdepodobnou príčinou takého správania sa žien, ktoré škodí im samotným. Viaceré veľké štúdie potvrdili výrazné zvýšenie fajčenia, nadmerného pitia alkoholu a užívania drog u žien po umelom potrate. U niektorých sa vyvinuli poruchy príjmu potravy – prejedanie sa, ako i prílišné postenie sa s chorobným vychudnutím.
Alarmujúci je hlavne vysoký počet pokusov o samovraždu, veľa z nich sa končí smrťou. Fínsky celonárodný výskum ukázal, že do roka zomrelo v dôsledku samovraždy sedemkrát viac žien po umelom potrate ako matiek, ktoré dieťa porodili.

Problémy v partnerských vzťahoch.
Umelý potrat negatívne zasiahne i vzťahy, ktoré dovtedy zdanlivo dobre fungovali. Častejšie dochádza k odcudzeniu partnerov, rozchodu alebo rozvodu. Potrat nevyrieši existujúce problémy a často pridá nové. Ženy po potrate si ťažšie vytvoria funkčný trvalý vzťah pre zníženie sebaúcty, stratu dôvery voči mužom, problémy v pohlavnom živote, nevyrovnané a konfliktné správanie sa, ako aj užívanie drog a alkoholu.

Opakované potraty a nezdravý vzťah k deťom.
Ženám po potrate hrozí štvornásobne vyššie riziko, že pôjdu znova na potrat. Má to niekoľko príčin. Prvou je snaha „odčiniť“ predchádzajúci potrat novým tehotenstvom, napriek tomu, že pretrváva problematická situácia, ktorá ženu priviedla k predchádzajúcemu potratu. Ďalej je to strata sebadôvery – žena si neverí, že by dokázala byť dobrou matkou novému dieťaťu.
Čo sa týka žijúcich detí, častý býva prehnaný strach o ne, ale i neschopnosť prejaviť im dostatočne svoju lásku. Výnimkou však nie je ani týranie alebo zanedbávanie žijúcich detí, ktoré súvisí s popotratovým stresom matky, jej náladovosťou a zníženou sebakontrolou.

Psychické následky po umelom potrate dokazujú, že potrat nie je ani pre ženu dobrým riešením neplánovaného tehotenstva. Navyše tieto ženy zostávajú osamotené so svojimi problémami. Pomoc ani podporu im neposkytujú ani tí, ktorí im potrat odporúčali, alebo ich doňho vyslovene nútili. Potratom ženy nič nezískajú, ale môžu stratiť viac, než predpokladajú. Preto treba ženy pred potratom chrániť. Tým, ktoré po potrate trpia, a možno viac, ako si vieme predstaviť, treba pomôcť, aby si dokázali odpustiť. To sa dá iba vtedy, ak o popotratovom syndróme nebudeme mlčať.