Stiahnúť celý príbeh

Som slobodná mama polročnej Martinky a pred niekoľkými mesiacmi som sa pokúšala riešiť ťažkú situáciu ďalšej budúcej slobodnej mamy – mojej bývalej spolubývajúcej z vysokej školy, ktorá neplánovane otehotnela po tom, ako si našla prácu v Anglicku. Obe pochádzame z Považia.

Podľa mojich skúseností, veľmi málo žien je presvedčených o tom, že sa chcú zbaviť nečakaného tehotenstva. Veľakrát sa rozhodnú na základe racionálnych úvah. Sú presvedčené, že zostali na všetko samy, a povedzme si pravdu – z dávok od štátu sama s dieťaťom nevyžije.

Pred nástupom na rizikové tehotenstvo som pracovala ako stredoškolská učiteľka na prevažne „dievčenskej“ Pedagogickej a kultúrnej akadémii v Modre. Učila som síce výtvarnú výchovu a estetiku, ale často sme v spoločných debatách so študentkami skĺzli na „babské témy“. Možno ich dôvera pramenila z toho, že medzi mnou a nimi nebol až taký veľký vekový rozdiel. Priznám sa, že som nikdy nepredpokladala, že skončím ako slobodná matka.

S otcom mojej dcérky som sa spoznala už na vysokej škole. Žili sme spolu šesť rokov. Bol to prvý vážny vzťah a ja som bola veľmi neskúsená. Počas tých šiestich rokov som zažila psychické vydieranie, ponižovanie na verejnosti, chorobnú žiarlivosť. Napriek tomu, že sa vypracoval na výrobného riaditeľa, neprispieval na domácnosť, a dokonca mi často brával moje úspory.

Odišla som od neho v deň mojich dvadsiatich piatych narodenín. Mala som pocit, že znova „voľne dýcham“. Všetko sa mi zdalo fajn, až do chvíle, keď mi tri týždne po mojom odchode vyšiel pozitívny tehotenský test.
Nevedela som, čo robiť…