Stiahnúť celý príbeh

Náš príbeh vám píšem s pokojom a v láske, aby bol povzbudením pre tých, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii. Asi týždeň pred tým, ako sa začal odohrávať, sme s manželom po nedeľnej Sv. omši bez zaváhania podpísali petíciu za záchranu nenarodených detí. Ani sme netušili, že to naše prvé už spokojne spinká v mojom brušku a čaká, ako sa zachováme k nemu. Boh nechcel od nás len sľuby, ale aj činy. Pri čítaní uvidíte, že realita bola oveľa ťažšia.

Pred rokom a pol som dostala nejakú chrípku. Bolo to nepríjemné ochorenie sprevádzané teplotami, nehoráznym potením sa a príšernými bolesťami hrdla. Keďže som však učiteľka a do konca roka zostávali už len dva týždne, ustlovala som sa vydržať. To by teda vyzeralo, aby „mojim“ prváčikom dával vysvedčenie niekto iný. Silou vôle a domácimi prostriedkami som bojovala proti chorobe. Tá však neustúpila, naopak vyvrcholila až do takej miery, že som zaľahla a z vyčerpania som sa už nevedela ani pohnúť.

Lekárka konštatovala silnú angínu a predpísala mi tetracyklinové antibiotikum. Nie som nejaký zástanca liekov a keď som mala zobrať prvú dávku, ešte viac ma zneistil môj manžel, ktorého napadlo: „Čo ak si tehotná?“ V tom období sme boli manželmi dva roky a veľmi sme už túžili po dieťatku. Pre istotu teda zabehol do lekárne a kúpil tehotenský test, ktorý však, tak ako už niekoľkokrát predtým, vyšiel negatívne. So zmraštenou tvárou, ale pokojná, vzala som prvý liek. Po desiatich dňoch však choroba neustúpila. Lekárka mi predpísala ďalšie antibiotikum – Biseptol. Po týždni som sa konečne začala cítiť lepšie. Približne po mesiaci sme teda konštatovali, že som zdravá. Mohla som si naplno začať vychutnávať prázdniny.

O niekoľko dní som si však všimla, že sa mi napínajú prsníky, zväčšilo sa bruško a stále neprichádzala… Nuž, zašla som za gynekológom. S úsmevom mi povedal to nádherné – „Čakáte dieťatko.“ Ani si neviete predstaviť tú obrovskú radosť! Pri pohľade na mňa mi povedal, že v súčasnosti už málokedy vidí takú spokojnosť pri nástupe tehotenstva. Pokiaľ vypisoval údaje do počítača, spomenula som mu svoje predchádzajúce ochorenie. Len tak mimochodom sa ma opýtal, aké lieky som brala. Keď som mu povedala ich názvy, zastal v písaní uprostred vety, pozrel sa na mňa a povedal: „V tom prípade budeme musieť urobiť potrat. Obidva lieky totiž prechádzajú cez placentu k plodu a je vysoké percento jeho poškodenia.“ Ó, aká obrovská bolesť zaplavila celé moje vnútro! Už len ako vo sne som začula, že mi vraví, aby som prišla na druhý deň aj s manželom.