Stiahnúť celý príbeh

Keďže moja maličká pred chvíľou zaspala, mám trochu času pre seba, a tak som sa rozhodla napísať vám svoj príbeh. Chcela by som sa ním prihovoriť ženám, dievčatám, ktoré sú v takej situácii, v akej som bola ja približne pred deviatimi mesiacmi.

Začalo sa to takto: 11. júna som už zostala nepokojná, pretože mi dosť dlho meškala menštruácia a všetkých domácich päť testov bolo negatívnych. Išla som s plačom za mamou a povedala som jej, že niečo so mnou nie je v poriadku. Mama sa zľakla, či nemám cystu, a tak ma ešte v ten deň vzala k svojmu výbornému gynekológovi. Lekár ma ihneď vyšetril ultrazvukom a povedal, že stena maternice je viac prekrvená, ale nič nevidí. Buď som tehotná, alebo mám hormonálnu poruchu, nech prídem o tri dni na krvné testy.

Bola som veľmi znepokojená, lebo som myslela skôr na tú poruchu, keďže testy boli negatívne. S priateľom sme sa do rána rozprávali, čo by sme robili, keby som bola tehotná. Na druhý deň sme na to nemysleli, ale dohodli sme sa, že budeme držať spolu a bábätko si určite necháme. 13. júna, v nedeľu, sme išli s mamou a bratom do Tesca. Rozprávala som sa s mamou a rozhodli sme sa, že nepočkáme do zajtra, ale kúpim si test a urobím si ho ihneď. Bol pozitívny. Keď som to zbadala, celá som sa roztriasla a rozplakala som sa. Nevedela som, čo mám v tej chvíli robiť. Ihneď som zavolala priateľovi. Na moje prekvapenie bol úplne pokojný. Vraj to ide oznámiť rodičom a zavolá mi.

Ja, vtedy 15-ročná študentka, priateľ 18-ročný študent. Bolo to ako zlý sen. Išla som s plačom za mamou. Tá to očakávala. Utešovala ma a poprosila, aby sme to otcovi povedali až po obede so známymi. Tak som aj urobila . Otec bol v škole. Bol sklamaný, zúfalý a nahnevaný zároveň. Asi pol hodinu nepovedal ani slovo, len rozmýšľal. Po pol hodine povedal, že keď som si to takto zariadila, budem sa musieť tomu zodpovedať a začať nový život. „Vcelku dobrá reakcia“, pomyslela som si.

Priateľ mi zavolal po rozhovore s rodičmi. Bol ako vymenený. Absolútne som ho nespoznávala. Povedal, že nie je pripravený mať dieťa a budem sa musieť rozhodnúť pre potrat.

V tom momente sa mi zrútil svet. Človek, ktorému som tak dôverovala a milovala ho nadovšetko, mi zasiahol priamo do srdca. Najhlbšie ako mohol. Nechápala som to. Veď ešte včera mi povedal, že to zvládneme. Bola som v koncoch. Preplakala som celú noc.

Na druhý deň som sa s ním stretla a už som nevidela zamilovaného človeka ako pred dvoma dňami, ale neznámeho človeka. Bol úplne iný. V očiach mal sklamanie a zlobu. Bol neoblomný. Stále dookola opakoval, že nechce byť otcom, že nech to pochopím, že ma miluje a budeme mať spolu deti, ale až tak za desať rokov….